Výstava UA - Užhorod
MVM v Užhorode 13. – 14. 10. 2012
Vstávali sme o štvrtej ráno. Trebalo brať do úvahy čakanie na hranici a časový posun – na Ukrajine je o hodinu viac, ako na Slovensku. Našťastie na hranici nebolo vôbec áut, tak sme sa tam vybavili pomerne rýchlo. Keďže sme šli mimo krajinu EÚ, potrebovali sme mať vybavený doklad o tom, že naša Izis nemá besnotu. Týždeň pred výstavou jej veterinár odobral krv a odoslal ju otestovať do Zvolena. Za toto potvrdenie sme zaplatili 61.- eur. Na hranici bol veterinár, ktorý nám skontroloval toto potvrdenie. Jednal s nami milo, hoci zo začiatku asi nevedel, či sa mu nesnívame. Dostali sme do pasu pečiatky a mohli sme ísť ďalej. Izis pečiatku do svojho nedostala J.
Auto sme zaparkovali za hranicou pred obchodným domom, kam chodievame pomerne často nakupovať. Tam sme si zavolali taxi, ukázali mu na papieriku adresu a spýtali sa, či vezme do svojho auta i našu kotu. Nemal s tým žiaden problém. Za odvoz sme zaplatili 20 hrivien, čo je cca 2 eura. Cena na eura sa prerátava tak, že posuniete desatinnú čiarku o jedno miesto doľava. Taxi je možné zaplatiť hrivnami aj eurami.
V budove bol správca, ktorý nás navigoval do správnej miestnosti. Došli sme úplne prví. Miestnosť na výstavu bola priestranná telocvičňa. Dookola boli stojany na klietky, za nimi dlhé lavičky. Hneď som sa potešila, že tu bude mať každý dosť miesta na veci i na nohy. Lavičky boli prikryté, tak nikomu nebolo zima na zadok. Každý mal pred sebou pripravený sáčok na odpadky. Klietky neboli klasické kovové. Sponzor dodal pár látkových klietok, ktoré boli väčšie ako tie kovové. Mnohí vystavovatelia si priniesli klietky sami. Boli jedna krajšia ako druhá, tak aj tá farebnosť prispela k príjemnejšej atmosfére. Uprostred telocvične boli stoly, na ktorých bolo občerstvenie pozostávajúce z dobrej kávy, čaju, minerálky, sladkostí a domáceho ovocia. Veľmi milo ma to prekvapilo. Ušlo sa každému. Hneď sa s nami dal do reči hlavný organizátor, pán Mizernaya. Ponúkol nás občerstvením, poučil nás, kadiaľ sa dostaneme na obed a ktorým smerom je wc. Tiež nám porozprával o organizovaní výstavy, o problémoch s tým spojených. Napríklad lavice, na ktorých boli klietky, vyrobil sám. Boli pevné a stabilné.
Až keď sme si uložili veci, šli sme zaplatiť výstavný poplatok 30.- eur a okolo 2.- eura veterinárovi. Každý vystavovateľ tam dostal medailu, katalóg a na gumičke číslo pre každú mačku. Gumičky s číslami dávali majitelia mačkám na krk. Bolo to veľmi praktické, najmä ak bolo v klietke viac mačiek, alebo pri vrhu a taktiež ak narýchlo chcela niektorá posudzovateľka nájsť posudok danej mačky.
Počas celej výstavy som mala pocit, že atmosféra je úplne iná ako na slovenských výstavách. Nikto sa nikam neponáhľal, počas celej výstavy chodili manželia organizátori pomedzi vystavovateľov, rozprávali sa s nami, núkali pohostenie, zaujímali sa o mačky... Ukrajinky boli veľmi elegantné, pekne upravené, ako z časopisu. Priestor pre posudzovateľov bol ohraničený malým dreveným plotom a živými kvetmi. Bolo mi nesmierne ľúto, že sme sa mohli zúčastniť len v sobotu.
Sponzorom bol Royal Canin. Za vyplnenie ankety sme dostali vzorky zdarma. Anketa bola v azbuke, tak nám s ňou pomohla naša milá susedka. Pri kúpe krmiva o hmotnosti 2 kg a viac, dostal každý ako darček veľkú dózu, temosku, magnetku, brožúrky v azbuke J a ďalšie vzorky. Chcem podotknúť, že ceny krmiva boli nižšie ako tu, na dvoch kilách sme ušetrili 2 eura. Dvojkilové balenia boli najväčšie, aké tam mali. Aj ceny za škrabadlá, pelechy a hračky boli oveľa nižšie ako tu na internete. Pri vstupe návštevníkov dostalo každé dieťa lízatko. Vstupné bolo 20 hrivien pre dospelých, 10 pre deti. Na poschodí bol bufet, kde sa dalo chutne najesť. Kuracia polievka bola ako zo svadobného stola J. Aj ceny za jedlo boli nižšie ako u nás.
Najviac mačiek bolo rasy maine coon, bengálskych a britských. Od všetkých mám vizitky. Každá mačka bola posudzovaná dosť dlho, nikto sa nesťažoval na protekciu. Mačkári boli uvoľnení, prišli tam za účelom stráviť príjemný deň a nie súperiť.